Na facebook stránke dvojtýždeníka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sme rozbehli súťaž o skvelé ceny.
Zapojte sa do súťaže do 31. marca. Napíšte pod príspevok do komentára odpoveď na otázku “Kedy a kde ste prvýkrát počuli o esperante?” Troch výhercov odmeníme. Vyhrať môžete učebnicu esperanta, knižky, tašky, čokolády a ďalšie reklamné predmety.
Kompletné pravidlá súťaže najdete tu.
Pozrite si facebook https://www.facebook.com/Polnohospodar/
29. marca 1926 zomrel Albert Škarvan, slovenský lekár, pacifista, spisovateľ a prekladateľ, ktorému patrí zásluha aj za to, že priniesol medzinárodný jazyk esperanto na Slovensko a podieľal sa na jeho rozšírení.
A. Škarvan sa narodil pod Tatrami v Tvrdošíne v roku 1869 a lekárske vzdelanie získal v Budapešti, Prahe a Innsbrucku. Odmietal násilie a vojnu nepovažoval za efektívne riešenie konfliktov, preto odišiel zo služby vojenského lekára, za čo bol 4 mesiace vo väzení, pričom mu odobrali aj jeho lekársky diplom. Bol pacifista a vojna mu prekážala v rozvoji jeho ducha. Vzorom mu bol ruský spisovateľ Tolstoj, ktorý ho inšpiroval jeho ideológiou nenásilia.
Práve Tolstoj mu predstavil aj plánový jazyk esperanto. Uhorská esperantská spoločnosť sa začiatkom 20. storočia skladala zo skupín esperantistov pôsobiacich aj v slovenských mestách. Svetaznalý esperantista Škarvan počas svojho pobytu vo Švajčiarsku pracoval, spolu s Rusom N. P. Evstifejevovom, na preklade prvej slovenskej učebnice esperanta. Táto učebnica vyšla v roku 1907 v Martine pod názvom „Základy medzinárodnej reči esperanto od Dra Zamenhofa“. Venoval ju Slovákom, aby tak zdôraznil ich rovnoprávnosť s inými národmi. Významne tým podporil esperantské hnutie na Slovensku. V roku 2007 oslavovala prvá učebnica esperanta 100. výročie a pri tejto príležitosti vydavateľstvo Espero vydalo jej tretie vydanie s rovnakým názvom. Práve tento rok sa plánuje jej štvrté vydanie. Doktor Škarvan v roku 1907 odcestoval do anglického mesta Cambridge, aby sa zúčastnil tretieho svetového kongresu esperanta a zastúpil tam slovenský národ.
Albert Škarvan si užíval život, cestoval a spoznával rôzne krajiny a národnosti, a hľadal mierové riešenia pre rozhádaný svet. Jazyk esperanto považoval za silný nástroj na nastolenie mieru a zjednotenie národov. Myšlienka mieru a rovnocennosť bytia všetkých národov a ich jazykov je blízka všetkým esperantistom.
Esperanto dnes používajú približne 2 milióny ľudí na celom svete. Je to jednoduchý, ľahko naučiteľný jazyk bez gramatických výnimiek, v ktorom je možné plynulo rozprávať už po krátkom štúdiu. Esperanto sa naučia aj tí, ktorí „nie sú na jazyky“. Umožňuje nájsť si nových priateľov a cestovať do rôznych krajín bez jazykových bariér.
Škarvanov odkaz plánuje Slovensko prezentovať na 101. Svetovom kongrese esperanta, ktorý sa bude konať práve v tomto roku v júli v Nitre. Očakávaná účasť je približne 1500 esperantistov zo 60 krajín sveta. Viac o kongrese na nitra2016.ikso.net
Máte chuť sa naučiť niečo nové a ísť v šľapajách A.Škarvana? Skúste rýchlokurz zadarmo na www.lernu.net.
Esperanto je účinný a prirodzený nástroj na komunikáciu medzi ľuďmi rôznych národností, ktoré majú rozdielne materinské jazyky. Funguje a vyvíja sa rovnako ako iné jazyky a možno ním vyjadriť všetky odtiene ľudského myslenia a cítenia.
Úspech a obľúbenosť tohto jazyka je najmä v jeho jednoduchej zvládnuteľnosti. Slová a vety tvoria esperantisti sami na princípe stavebnice. Slabiky, ktoré majú slovotvorný význam, robia esperanto osobitne jednoduchým. Napríklad predpona mal- vyjadruje opak. Ak hela znamená svetlý, tak malhela bude tmavý.
Príponou -et- zdrobňujeme. Ak hundo znamená pes, tak hundeto bude psík. Výhodou esperanta je jednoduchá gramatika, ktorá nemá výnimky. Existuje len jeden určitý člen – la, rovnaký pre všetky podstatné mená v jednotnom i množnom čísle.
Všetky podstatné mená končia na –o, prídavné mená na -a, napr. granda domo v preklade znamená veľký dom. Gramatická prípona -j znamená množné číslo, čiže grandaj domoj sú veľké domy. Slovesá sa časujú pravidelne. Na tvorenie minulého, prítomného a budúceho času stačia tri koncovky: -is, -as, -os: pil som – mi trinkis, pijem – mi trinkas, budem piť – mi trinkos.
Keď sa toto naučíme, na čo stačí iba pár minút, už vieme časovať všetky slovesá v esperante. Zápor v esperante tvoríme slovkom ne, stojacim pred slovom, ktoré popierame. Ja nie som v esperante povieme: mi ne estas. Už po niekoľkých týždňoch štúdia môžete v esperante písať alebo konverzovať na stretnutiach s priateľmi z celého sveta.
Ďalšou výhodou esperanta je používanie tzv. „internacionalizmov“, slov, ktoré sa vyskytujú vo viacerých jazykoch. Tým pádom sa ich veľa netreba učiť, dokážeme ich „rozoznať“ v texte a pochopiť, lebo ich poznáme, alebo vieme čo znamenajú. Takýchto slov, ktoré sa vyskytujú napr. aj v slovenčine aj v esperante je veľa – vyše 4 200! Napr.: aŭtomobilo, biciklo, citrono, ĉokolado, filmo, muziko, studento, atď.
Prečítajme si napr. vetu: Nitra estas la kvina plej granda urbo en Slovakio, kun bunta kultura kaj komerca vivo, kie ĉiujare okazas festivaloj kaj multaj internaciaj ekspozicioj kaj foiroj. Asi nebudeme potrebovať osobitný prekladateľský talent, aby sme sa dozvedeli, že: Nitra je piatym najväčším mestom na Slovensku, s bohatým kultúrnym a obchodným životom, kde sa každoročne konajú festivaly a mnohé medzinárodné výstavy a veľtrhy.
Ochutnajte trochu z tohto krásneho jazyka aj vy a naučte sa esperanto, napr. na stránkach lernu.net.
ZDROJ: http://www.polnohospodar.sk/images/stories/pdf/60/60-13-14polnohospodar.pdf
V tomto roku bude Slovensko prvýkrát v histórii hostiť prestížny, už 101. svetový kongres esperanta. Uskutoční sa v historickom meste Nitre v priestoroch SPU koncom júla (23. – 30. 7.), čiže v prvom mesiaci slovenského predsedníctva Európskej únie. Očakáva sa takmer 2-tisíc návštevníkov z celého sveta.
Esperanto je medzinárodný jazyk, ktorý vznikol pred vyše 120 rokmi a dnes ho používajú milióny ľudí na celom svete. Základy esperanta vypracoval počas 10 rokov L.L. Zamenhof a stal sa tak iniciátorom tohto jazyka. Ako základ mu poslúžili národné jazyky. Len vtedy, keď cítil, že jazyk má už „vlastného ducha“, predstavil ho v roku 1887 širokej verejnosti – vydal prvú učebnicu esperanta. Slovíčka v esperante pochádzajú hlavne z európskych jazykov, ale gramatika a spôsob ukladania slov sa podobá napríklad na čínštinu, turečtinu a.i.
Esperanto sa dnes vyučuje na niektorých jazykových školách kvôli jeho tzv. propedeutickej hodnote, lebo sa ukázalo, že po jeho zvládnutí sa študent omnoho ľahšie naučí ďalšie cudzie jazyky. Veľa ľudí sa pýta, či angličtina nestačí na medzinárodnú komunikáciu. Stačila by. No faktom zostáva, že nie všetkým sa podarí dosiahnuť vysokú úroveň anglického jazyka, napriek mnohoročnému štúdiu. Esperanto je niekoľkokrát ľahšie ako iné jazyky (v závislosti od viacerých faktorov je to 3- až 10-násobok). Má jednoduchú gramatiku bez výnimiek a priemerne nadaný človek u nás sa v ňom naučí rozprávať a čítať za šesť mesiacov.
Esperantu nechýba ani kultúra. Piesne, filmy, poézia, romány, novely, časopisy, divadelné hry a ďalšie nájdete aj v tomto jazyku. Vedeli ste napríklad, že slovenská kapela TEAM naspievala svoj prvý album práve v esperante? Alebo, že českú či slovenskú Wikipédiu zalo- žili práve esperantisti? So znalosťou esperanta môžete precestovať celý svet a bezprostredne poznávať kultúru iných krajín.
Ako esperantista môžete používať službu Pasporta Servo, ktorá obsahuje zoznam adries esperantistov z celého sveta. Je v nej asi 1200 adries z 90-ich krajín sveta. Takže, buď vy navštevujete iné kraje, kultú- ry, alebo ony prídu priamo k vám. Keď v cudzine bývate u domácich, získate lepší obraz o podmienkach a zvykoch v krajine a hlbšie spoznáte ich kultúru. Esperantské spoločenstvo podporuje myšlienky jazykovej i kultúrnej rôznorodosti a jazykových práv.
Všetky jazyky majú svoju hodnotu a je veľmi dôležité, aby veľké jazyky neodstr- čili tie malé či menšinové jazyky, čo sa, žiaľ, v dnešnom svete deje stále častejšie. Ak chcete vyskúšať esperanto už teraz, pomô- že vám portál na bezplatné učenie sa tohto jazyka: www.lernu.net. Gis la! Viac info o príprave svetového kongresu v Nitre: nitra2016.ikso.net/sk
Zdroj: Poľnohospodár, č. 11-12